Zlúčeniny, ktoré po ionizácii poskytujú iba vodíkové ióny (H+) ako katióny, sú klasifikované ako kyseliny; alternatívne látky, ktoré sa rozpúšťajú vo vode a sú schopné uvoľňovať protóny za vzniku H3O⁺ (hydroniové ióny), sú tiež definované ako kyseliny. Čím vyššia je koncentrácia H₃O⁺, tým silnejšia je kyslosť roztoku. Aj v čistej vode sú ióny H3O⁺ prítomné v koncentrácii 10⁻⁷ mol/l.
Kyseliny majú širokú škálu aplikácií a používajú sa v mnohých priemyselných a laboratórnych prostrediach; bežne používané príklady zahŕňajú kyselinu sírovú, kyselinu chlorovodíkovú a kyselinu dusičnú. Mnoho chemických reakcií prebieha vo vodných roztokoch, kde hodnota pH hrá rozhodujúcu úlohu. Napríklad, keď oxid uhličitý prebubláva cez roztok obsahujúci ióny Ca2+, to, či sa vytvorí alebo nevytvorí zrazenina uhličitanu vápenatého, závisí od pH roztoku. Niektoré reakcie sa musia vykonávať pri konštantnej úrovni pH; aby sa to dosiahlo, roztoky obsahujúce slabú kyselinu (alebo zásadu) a jej zodpovedajúce soli sa často používajú ako roztoky pufrov. pH normálnej ľudskej krvi je približne 7,4 (obsahuje pufrovacie systémy, ako je HCO3-/H2C03 a HPO42-/H2PO44); aj nepatrné odchýlky od tejto hodnoty môžu mať nepriaznivé účinky na zdravie.
